Šťastná

23. června 2017 v 21:07 | Pôstujúca víla
Milý zápisník !

Toľko sa toho zmenilo. Najmä na mojej energetickej úrovni, a vlastne tiež aj na fyzickej.
Momentálne hocikedy môžem prestať jesť. Teraz je však obdobie keď spracovávam úrodu (mrazím, suším, zbieram), a tak som v režime ,,ochutnávam". Teda ochutnávam to, čo spracovávam. Jedla je hodne, fakt hodne, a mne je to taaak ľúto. Priznávam, že niečo aj vyhadzujem, niečo aj vyjde nazmar.

Jem, ale veľmi, skutočne veľmi málo. Dám si len kúsok, napr. hrsť ríbezlí a som plná. Dám si trebárs 2 marhule a som maximálne plná. Navyše mám veľký prebytok energie, niekedy až neviem čo s ňou, kam s ňou. Nemyslím to tak, že som hyperaktívna alebo neposedná a tak...ale mám obrovsky veľa energie.

Môj vzťah k jedlu sa úplne od základov zmenil. Nemám na ňho žiadnu emocionálnu väzbu, žiadnu potrebu jesť, dokonca aj keď jem tak mi to príde ako zbytočnosť, lebo ma neprenasledujú žiadne chute a ani nemám hlad. V budúcnosti budem jesť skutočne ešte menej, ako teraz. Budú to tak mačacie porcie, možno aj menej. Nie je mojim cieľom byť breatharián, no možno ním raz budem. Najzložitejšie je nepochopenie okolia a vzťahy s rodinou. Oni proste nechápu, že som ok, že nie som hladná a že nič nechcem. Ide ma z toho poraziť. Byť čím skôr od nich preč.

Cítim sa šťastná, vnútorne. A cítim, že sa to šťastie bude ešte prehlbovať. Určite.

Mám tiež radosť z toho, že ušetrím veľkú časť peňazí, pretože nepotrebujem toľko jedla ako predtým (a predtým som toho tiež veľa nepotrebovala). Navyše teraz mrazím, suším, spracovávam úrodu, ktorá mi bude k dispozícií počas zimy. Rozhodla som sa, že vylúčim zo svojho jedálnička už nadobro tofu, ktoré som zvykla jesť. Som a aj budem vitariánka, aj počas zimy. Teraz si neviem ani len predstaviť, že by som mala zjesť aj nejakú varenú zeleninu, ktorú som občas zvykla. Moje chute sa po rokoch zmenili a dnes si prirodzene vyberám lokálne potraviny a ovocie/zeleninu z nášho podnebného pásma. Tiež už nechodím do BIO obchodov a nekupujem žiadne zbytočné doplnky stravy. Sú to vyhodené peniaze. Nepotrebujem(e) to. Na jeseň budem mať domáce jablká, ktoré mi vydržia najmenej do konca januára. V mrazničke budú: čerešne, višne, marhule, ríbezle, maliny, čučoriedky, slivky, broskyne, cukety....a možno aj iné ešte, čo ma napadne. Dnes ma už napríklad veľmi nelákajú pomaranče - ako kedysi (nevedela som sa ich dojesť). Vlašské orechy veľmi nemusím, no máme orech, tak určite ochutnám i tohto roku a občas si 1-2 orechy hodím. Tohto roku bude veeeľa hrozna. Ja však hrozno nemusím, je pre mňa príliš sladké, nemám ho rada. Čo s ním ? Dám si strapku, dve.. A ? Minulý rok som ho predala. A teraz ? Jedného roku som aj sušila, no semienka v domácom sušenom hrozne trochu vadili. A celkovo, hrozienka nemusím. Budú tiež hrušky. Minulý rok som zjedla tiež len zopár. Tento rok ich asi budem sušiť. V zime, ak by som náhodou chcela.

Som tak šťastná, tak spokojná. Všetko je tak ako má byť a všetko ide správnym smerom. Som správne. Cítim to uistenie, potvrdenie, tú súdržnosť se sebou samou.
 


Komentáře

1 lenka lenka | 27. června 2017 v 23:20 | Reagovat

veľmi rada ta čítam. ja si tiež plánujem kúpiť mrazák na úrodu ovocia.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama