Šťastná

Včera v 21:07 | Pôstujúca víla
Milý zápisník !

Toľko sa toho zmenilo. Najmä na mojej energetickej úrovni, a vlastne tiež aj na fyzickej.
Momentálne hocikedy môžem prestať jesť. Teraz je však obdobie keď spracovávam úrodu (mrazím, suším, zbieram), a tak som v režime ,,ochutnávam". Teda ochutnávam to, čo spracovávam. Jedla je hodne, fakt hodne, a mne je to taaak ľúto. Priznávam, že niečo aj vyhadzujem, niečo aj vyjde nazmar.

Jem, ale veľmi, skutočne veľmi málo. Dám si len kúsok, napr. hrsť ríbezlí a som plná. Dám si trebárs 2 marhule a som maximálne plná. Navyše mám veľký prebytok energie, niekedy až neviem čo s ňou, kam s ňou. Nemyslím to tak, že som hyperaktívna alebo neposedná a tak...ale mám obrovsky veľa energie.

Môj vzťah k jedlu sa úplne od základov zmenil. Nemám na ňho žiadnu emocionálnu väzbu, žiadnu potrebu jesť, dokonca aj keď jem tak mi to príde ako zbytočnosť, lebo ma neprenasledujú žiadne chute a ani nemám hlad. V budúcnosti budem jesť skutočne ešte menej, ako teraz. Budú to tak mačacie porcie, možno aj menej. Nie je mojim cieľom byť breatharián, no možno ním raz budem. Najzložitejšie je nepochopenie okolia a vzťahy s rodinou. Oni proste nechápu, že som ok, že nie som hladná a že nič nechcem. Ide ma z toho poraziť. Byť čím skôr od nich preč.

Cítim sa šťastná, vnútorne. A cítim, že sa to šťastie bude ešte prehlbovať. Určite.

Mám tiež radosť z toho, že ušetrím veľkú časť peňazí, pretože nepotrebujem toľko jedla ako predtým (a predtým som toho tiež veľa nepotrebovala). Navyše teraz mrazím, suším, spracovávam úrodu, ktorá mi bude k dispozícií počas zimy. Rozhodla som sa, že vylúčim zo svojho jedálnička už nadobro tofu, ktoré som zvykla jesť. Som a aj budem vitariánka, aj počas zimy. Teraz si neviem ani len predstaviť, že by som mala zjesť aj nejakú varenú zeleninu, ktorú som občas zvykla. Moje chute sa po rokoch zmenili a dnes si prirodzene vyberám lokálne potraviny a ovocie/zeleninu z nášho podnebného pásma. Tiež už nechodím do BIO obchodov a nekupujem žiadne zbytočné doplnky stravy. Sú to vyhodené peniaze. Nepotrebujem(e) to. Na jeseň budem mať domáce jablká, ktoré mi vydržia najmenej do konca januára. V mrazničke budú: čerešne, višne, marhule, ríbezle, maliny, čučoriedky, slivky, broskyne, cukety....a možno aj iné ešte, čo ma napadne. Dnes ma už napríklad veľmi nelákajú pomaranče - ako kedysi (nevedela som sa ich dojesť). Vlašské orechy veľmi nemusím, no máme orech, tak určite ochutnám i tohto roku a občas si 1-2 orechy hodím. Tohto roku bude veeeľa hrozna. Ja však hrozno nemusím, je pre mňa príliš sladké, nemám ho rada. Čo s ním ? Dám si strapku, dve.. A ? Minulý rok som ho predala. A teraz ? Jedného roku som aj sušila, no semienka v domácom sušenom hrozne trochu vadili. A celkovo, hrozienka nemusím. Budú tiež hrušky. Minulý rok som zjedla tiež len zopár. Tento rok ich asi budem sušiť. V zime, ak by som náhodou chcela.

Rozmýšľala som vlastne aj nad tým, koľko ušetrím a čo vlastne budem kupovať počas zimy. Teraz mi je "fasa" :D , lebo do obchodu v podstate nechodím. A peniažky zostávajú v peňaženke. To je krása. Tak by to mohlo byť stále.

Zhrniem sem, čo budem jesť (teda ak budem jesť, lebo neviem ako to bude pokračovať so mnou bez potreby jedla) od októbra (lebo do konca septembra bude záhradka rodiť zeleninu aj ovocie).

Október/November/December/Január/Február/Marec

- z domu : jablká, slivky, hrušky, mrazené ovocie z mrazáku (hore vyššie rozpísané), mrazené cuketové špagety, sušené jablká, hrušky, slivky. Orechy vlašské.
- z práce zadarmo si môžem zobrať : kešu, mandle, čerstvé ďatle
- ak budem kupovať niečo, tak to bude : listová zelenina (šaláty), cuketa, paradajka, paprika, stonkový zeler, citrón (do čaju), nejaké pomaranče v decembri, možno aj grep.
- zo semien : ľan, možno slnečnicové (ale tie som už 1 rok nejedla, nevyhýbam sa, no nepotrebujem to...)

To je všetko ! Nič iné ma vlastne nenapadá.

Už teraz sa teším na tie ušetrené peniaze ! :) ktoré budú môcť slúžiť lepšiemu účelu, trebárs na krajšie bývanie a viac súkromia.

Som tak šťastná, tak spokojná. Všetko je tak ako má byť a všetko ide správnym smerom. Som správne. Cítim to uistenie, potvrdenie, tú súdržnosť se sebou samou.
 

Bad times

14. června 2017 v 7:16 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia,

momentálne nemám dobré obdobie.
Bývam pod jednou strechou s ľuďmi (s rodinou), ktorá pre pôst nemá pochopenie. Minule som po pôste schudla 2 kg a rodina si to všimla a začali na mňa tlačiť, aby som pribrala. Myslím, že je to normálne schudnúť pri pôstovaní, veď telo sa predsa zbavuje nepotrebných chorých tkanív, ktoré vytvárajú ,,objem" a tiež voda sa stráca (najmä pri suchom). Potom samozrejme že aj opticky to pôsobí, že ste schudli.
Začali mi vyčítať že nejem a keď aj jem, tak iba ovocie a zeleninu. Bolo mi to nepríjemné. Na čas som znova začala jesť aj to, čo som nechcela (aj niečo varené, soľ, olej), jedla som nasilu i keď som nebola hladná. Cítim sa teraz zle. Ráno sa budím s kruhami pod očami, som nejak napuchnutá, nemám toľko energie (som viac unavená) a ani nevyzerám najlepšie (to som vyzerala lepšie keď som pôstovala).

Hnevám sa na seba i na nich, že na mňa tlačia. Neznášam to. Prečo ma nútia robiť to, čo mi škodí ? (oni si myslia, že to je pre mňa vhodné). Ja ich nenútim jesť to, čo jem ja, ani sa nestarám kedy čo a koľko jedia a ako vyzerajú. Nie je to fér. Nenávidím psychický nátlak. Potom už nič nie je ok. Nemôžte byť v pohode. Už mi to fakt lezie hore krkom. Našťastie mi zostáva už len 2 a pol mesiaca bývania s nimi. Chvála Bohu !

Od zajtra (15.6) teda začínam druhý krát. Plány tie isté. Pôstovať. Dni keď nepôstujem tak jem len ovocie, zeleninu, možno to tofu ešte občas zaradím (nevnímam ho ako veľmi problematické).

Máte nejaké rady, ako sa vyhnúť nepríjemným situáciám, keď ste konfrontovaný s nesúhlasom rodiny, známych, či verejnosti ? (píšte do komentárov)


Suchý pôst

7. června 2017 v 21:13 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia !

Mám za sebou suchý pôst. Je to krása ! Milujem tieto moje pôsty, pretože cítim, ako sa mi vyjasňuje vedomie, moje zmysly sa otvárajú, cítim šťastie, lásku, dokonalú harmóniu.
Suchý pôst. Už viem, čo je to smäd. Suchý pôst som prerušila - pol šálkou vody. Do polhodiny som začala cítiť kyselinu v žalúdku. Je to zvláštne, keď nepijete, nie ste ani hladný. Preto je suchý pôst tak ľahký na dodržanie. Navyše som si všimla že pri suchom sa mi do 2 dní sama vyčistí ústna dutina. Pri suchom som sa ani nesprchovala, kontakt s vodou bol minimálny.
Výrok iných pôstujúcich : pri mokrom pôste sa vlečiem ako mŕtvola , avšak pri suchom som normálne aktívny a energický. Je to pravda. Suchý pôst je jednoducho o inom. Človeku tiež nie je zima, cíti teplo. Vnútri sa zažína oheň, ktorý ho očistuje.

Návrat som začala paradajkou - vhodná voľba. Kyslá chuť naštartuje trávenie. Paradajky viac nechcem jesť, no ako začiatok návratovky sú pre mňa dobrou voľbou. Nemám príliš dobré skúsenosti s ovocím hneď po pôste. Tráviaci trakt je citlivý a ovocie ho môže ľahko ,,spáliť " .

Čelím len jednému problému a tým je strata váhy. Najprv mi váha vôbec neklesala, ba miestami až stúpala a to najmä keď som sa vrátila z prechádzky či tak...No od istého času začala ísť dole. Nechcem priveľmi chudnúť, avšak pôsty milujem. Jedlo viac nie je pre mňa závislosť, či zdroj rozkoše. Jedlo je pre mňa nutnosť. Nutnosť - ktorou si musím udržiavať fyzické telo, pretože zatiaľ nie som schopná inak.

Pokračujem teda vo vegánčení.
Prajem všetkým príjemné dni plné inšpirácie.
 


Sny, intuícia a čo ďalej

4. června 2017 v 9:26 | Pôstujúca víla
Dnes ráno som sa zobudila.
Mala som búrlivé sny so svojim otcom, ktorého som zachraňovala. Nemá to ďaleko od skutočnosti.
Podvedomie vie veci vykresliť presne tak, ako sú.

Mám tiež nové pokyny, čomu sa vyhýbať v strave.
Paradajky mi škodia. Dráždia sliznicu, príliš zvyšujú kyslosť v tráviacom trakte a dnes ráno som konečne cítila, ako pôsobia na oblasť hlavy a vedomia. Paradajky som vždy mala rada, no teraz ich vylúčim, celkom iste aspoň na čas.
Bolo mi tiež povedané, že zeleninu mám výrazne obmedziť. Určite tak urobím. Nasledujúce týždne budem jesť iba ovocie.

Prečo som pred 4 rokmi prestala

4. června 2017 v 8:34 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia !

Pred 4 rokmi som od začiatku roka 2013 postupne čistila svoje telo a prešla som počas leta na čisto ovocnú stravu. Zeleninu som jedla len málo - občasne, väčšinou bez soli a bez tuku (oleja). Bolo to moje najlepšie , najkrajšie, najčistejšie obdobie, na ktoré nesmierne rada spomínam.

Prečo som s tým prestala ?
Bol to taký malý skok do neznáma a po čase som pochopila, kde som urobila neskôr chybu. V lete, keď bolo odstatok ovocia - i domáceho s týmto stravovaním nebol problém. Často som si robievala doma i šťavy, mala som prázdniny vtedy a zabezpečiť si jedlo nebol problém. Prišiel september a ja som nastúpila na vysokú a na internát. Pamätám si, že asi 1 mesiac som žila takmer výlučne len na jablkách, občas hruška. Po čase som sa však začala cítiť unavená a mať zápchu. Ako je to možné ? Domáce jablká - mali veľmi pevnú dužinu a jednoduché cukry v nich neboli tak hojne zastúpené - ako v tých z obchodu. Bola som fakticky plná, ale chýbali mi cukry. Cítila som, že mi niečo chýba. Začala som jesť viac zeleniny. No stále som bola hladná. Potom som pridala aj tofu. V novembri som skúšala pridať aj varenú stravu ale bola som nešťastná, pretože to nebolo to, čo mi chýbalo. Vôbec som sa po nej necítila dobre. Išla som ak k doktorovi na krvné testy. Najprv ma presviedčal, že keďže som vegetariánka, určite mi chýbajú bielkoviny a bla bla bla. Krvné testy však boli ukážkové a on mi povedal, že sa môžem tak cítiť kvôli psychike, či som vraj neprežila nejakú traumu.
Nevedela som si zabezpečiť dostatok ovocia - a ja som fakt nevedela, že mi to chýba, že mi chýbajú jednoduché cukry. Keďže som vždy bola zástanca prístupu : čím jednoduchšie, tým lepšie, nebola som ani nejaký vyznávač sušeného ovocia - to som vtedy nejedla prakticky vôbec. Len občas som si v meste kúpila šťavu. Banány som nejedla, lebo ich nemám rada, ani hrozno - lebo ho tiež nemám rada. A tak som jeseň/zima bola v podstate len na jablkách, kiwi, grepoch a občas pomaranče. Nečudujem sa, že som to nevydržala, keďže som bola fakt vyťažená školou aj povinnosťami, psychickým tlakom, ešte som sa aj hýbala a mne jednoducho chýbali kalórie.

Dnes už takú chybu neurobím. Keď telu dodáte dostatok ovocia, nebude mať chuť na nezdravé veci ani na varenú stravu. Samozrejme, chce to čas a kombinovať s pôstami, ale verte mi, je to tak.
Tento rok sme s maminou kúpili veľkú 140 litrovú mrazničku, kde si chcem mraziť rôzne domáce ovocie (marhule, čučoriedky, čerešne, višne, ríbezle, maliny, jahody, slivky) a chcem aj sušiť ovocie doma. Chcem sa tak vopred zásobiť domácimi potravinami z môjho okolia, ktoré majú pre mňa najväčšiu hodnotu. Skutočne, ja tropické ovocie nemusím. Iba v núdzi, keď fakt už nemám čo iné jesť.

Zelenina
Ako je to s ňou ? Mala som aj obdobie, keď som vôbec nejedla ovocie a zeleniny som jedla hodne veľa. Zelenina je skvelý zdroj zásaditých látok a minerálov, ale veľmi sa z nej nenajete - teda z takej, ktorá nie je sacharidová (mrkva, cvikla, kukurica...). Sacharidovú zeleninu nejem, alebo iba veľmi málo, neťahá ma to k nej. Ako som začala s očistou, zas ma to ťahá len k čisto ovocnej strave. Na trávenie surovej zeleniny sa spotrebováva oveľa viac energie, ako na trávenie ovocia. Taktiež dlhšie stojí v žalúdku - čo je pre mňa momentálne fakt problém. Dám si napr. na večeru zeleninu a ráno cítim, že ešte nie je strávená. S ovocím by to tak rozhodne nebolo.

Stimulanty
Prečo ľudia solia, používajú koreniny, oleje, štipľavé či chuťovo výrazné ochucovadlá ?
Tu je moja odpoveď : Ľudia chcú pomocou stimulantov podporiť trávenie, nakopnúť ho, či zvýšiť žalúdočnú kyselinu, aby im jedlo rýchlo strávilo, aby mohli zas jesť. Prečo to robia ? Veľa ľudí má oslabené trávenie, alebo nie až tak výkonné. Prečo je tomu tak ? Pretože ľudia nejedia vtedy, keď sú hladní, ale vtedy, keď majú chuť, či jedia z emocionálneho hladu, alebo preto , že je na to ,,čas", príležitosť... Telo však také niečo nepozná. Koľkí z vás môžu povedať, že jedia len vtedy, keď im škvŕka v žalúdku, keď začínajú cítiť pálenie v krku - znaky, že telo je pripravené začať tráviť ďalšiu potravu. Telo nebude štartovať trávenie nanovo, pokiaľ predchádzajúca potrava ešte nebola strávená. Občasné pôsty by tento problém u ľudí mohli vyriešiť. Očistili by sa im chute a nepotrebovali by stimulanty. Stimulanty sú ako bič na unaveného koňa (trávenie). Radšej koňa nechajte odpočinúť a zregenerovať. Potom vám bude verne slúžiť a nebudete ho musieť bičovať.

Tento článok je autorským dielom.

1.týždeň

3. června 2017 v 21:05 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia,

pridávam report z 1.týždňa.
Pôstovala som 2 a pol dňa. Bolo mi výborne, bola som normálne (aj fyzicky) aktívna ako v bežnom živote. Nemala som nejaké silné príznaky detoxu...všetko prebiehalo ok, akurát mi raz silne puklo v uchu a počula som rôzne zvonenia v uchu, rôzne výšky. Pokazila som však totálne návratovku. Za čo sa hnevám na seba. Po pôste som mala veľmi scvrknutý žalúdok a mala som problém s jedlom - mohla som jesť len málinko, hneď som bola totálne plná a trávilo mi to pomaly.Dnes som už konečne jedla viac.

Nejem vôbec soľ a zaujímavé je, že vôbec už na ňu nemám chuť a keď si predstavím slanú chuť, mám k nej odpor. Jem čisto iba plody a občas trochu šalátu zo záhradky.
Znova sa začínam cítiť ako kedysi, keď som skutočne dlhý dlhý čas žila iba na ovocí, zelenine (tej som však jedla ozaj málo, len ako doplnok) a nesolila som ani nepoužívala olej. Vychutnávam si chuť plodov. Jednoducho cítim, že nič si k tomu nemusím pridať. Dám si napr. len paradajku s cuketou. Nepotrebujem to dochutiť. Vychutnávam si tú prirodzenú chuť. Nič mi nechýba. Zrazu tá (psychická ? ) závislosť či zvyk je preč. Určite tomu dopomohol pôst.

Plánujem takto pokračovať. Každým dňom sa cítim lepšie a lepšie. Ešte jedna vec mi ostala - ten zelený čaj. Musím a chcem ho vylúčiť, je mi to hovorené zhora. Jednoducho s tým už seknem. Aspoň zas na čas.
Všimla som si tiež, že začínam viac inklinovať k ovociu, tá zelenina mi až tak veľa nedáva. Ovocie a stačia normálne množstvá, nie obrie. Mala som aj melón - tento rok prvý krát. Bol ako pohladenie. Teším sa na tie moje, čo som si zasadila. Snáď v auguste... :)

Trojmesačná letná očista

28. května 2017 v 20:35 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia !

Mám nesmiernu radosť z tohto blogu, z designu a tak celkovo. Cítim sa tu dobre.
Mám radosť aj zo svojho života a z tých pomaličkých zmien, ktoré sa mi darí uskutočňovať.
Vytrvám na svojej ceste, už nikdy viac nezídem z nej. Vždy, keď som zišla zo svojej cesty, keď som strácala spojenie so svojou dušou, bola som nešťastná a robila som rozhodnutia, ktoré mi nepriniesli nič dobré. Avšak časy, keď som mala najhbšie spojenie so svojim vnútrom boli pre mňa tie najkrajšie, nech vonkajšie okolnosti boli akékoľvek.

Ale prejdem k inej téme, ktorá má byť náplňou tohto článku.
Aké sú moje plány v stravovaní a v pôstoch na leto ?
Cez leto vždy bývam väčšinou len na surovej strave. Tak to plánujem i toto leto. Rozhodla som sa, že presne 3 mesiace budem jesť striktne vitariánsky, iba plody (ovocie a plodovú zeleninu) + listovú zeleninu. V júli a v auguste - ak budem cítiť, že to potrebujem, doplním stravu o ľan, kešu, mandle, vlašské orechy, prípadne tofu (nie je vita). Možno budem aj bez toho, ale nechcem si klásť prehnané nároky. Vycítim, ako to v danej chvíli bude pre mňa vhodné.

Aspoň 1 mesiac chcem úplne prestať soliť. Už som tak žila aj dlhšie, tuším 2 mesiace. Je to dobrá očista. Po tom 1 mesiaci možno soľ opäť zaradím, možno potiahnem i druhý mesiac. Uvidím, ako to budem cítiť. Každopádne zaraďovať soľ medzi pôstami je riskantné, pretože tú telo dokáže po pôste spracovať až keď sa znova obnovia všetky pôvodné metabolické procesy. Viem, že soľ nie je nutná a mnohí žijú aj bez nej. Jeden môj známy 10 rokov nesolí nič. Možno je to len zvyk, možno je to len v hlave... ktovie ?

Ďalší záväzok je 2 mesiace nepoužívať olej. Osobne používam iba panenský olivový olej, ale kedysi som skúšala ľanový - ktorý mi veľmi vyhovoval a tiež konopný. Iné mi nevyhovovali. Toto bude pre mňa spolu so soľou najťažšia skúška, pretože rada jem zeleninu so soľou a s olejom. Je to však len zvyk. Viem to z vlastnej skúsenosti z očisty, ktorú som robila presne o takomto čase pred rokmi a trvala mi dlhšie - do konca septembra. Začínala som dokonca skôr takže to bolo skoro 5 mesiacov.

Pôsty
Tu si tiež nedávam nejaký striktný počet dní či dĺžku. Pôsty si naplánujem v konkrétnom týždni. Hlavne mať z toho radosť a byť v pohode - o tom to je :) No a neskaziť návratovku - to je to najhošie. Takže po pôste veľmi opatrne s jedlom a len pomaly pridávať.

Tekutiny
Pravda je, že sa musím nútiť piť. Smäd skoro vôbec necítim. Už som rozmýšľala aj nad tým, čo to nie je nejaká porucha. Minule som sa necítila najlepšie, bola som vonku na slnku a v ten deň som málo pila, no smäd som necítila. Potom ma napadlo, že by som sa mohla napiť. Vodu som prijímala len postupne , po glgoch, ale pánimoji - to mi fakt chýbalo. Normálne som ožila. Chcem rozhodne piť viac tekutín, najmä čistej vody. pretože veľa druhov čajov skôr odvodňuje a to nechcem. Možno aj to je dôvod, prečo mi chutí soľ, pretože telo ju používa, aby zadržalo i to málo z tekutiny, ktorú prijmem. Piť chcem teda najmä čistú vodu. Vytiahla som aj destilátor, ktorý som polroka nepoužívala. Destilku používam na pitie pri pôstoch. No a piť budem i bylinné čaje z byliniek, ktoré si dopestujem a ktoré zbieram po lúkach, lesoch.

Takže zhrňme si 3 mesiace mojej očisty, kedy, čo, ako.
JÚN - iba ovocie a zelenina + pôsty podľa pocitov
JÚL - ovocie, zelenina + pôsty (+ mierne množstvo soli )
AUGUST - ovocie, zelenina + (ak budem chcieť tak soľ, semienka, orechy, tofu, olivový olej v malom množstve)

C ´est tout !
Začínam 1.júna oficiálne, neoficiálne už v pondelok :)
Prajem všetkým krásne slnečné nezabudnuteľné charizmatické leto.

Čo som sa v živote naučila

28. května 2017 v 6:46 | Pôstujúca víla

Ak z niečoho nemám dobrý pocit, už do toho nepôjdem ! Moja intuícia ešte nikdy neklamala, a ak som niečo spravila proti svojmu cíteniu, doplatila som na to.

Je lepšie mlčať a nestarať sa.

Zlá spoločnosť a prostredie kazí dobré zvyky.

Ľudia, ktorí vás obklopujú, majú na vás vplyv, či si to uznáte, alebo nie. Akokoľvek sa mentálne odizolujete, podvedomie aj tak prijíma informácie z okolia a pracuje s nimi. Je to ako byť v izbe s niečím zapáchajúcim/alebo voňajúcim - jednoducho to cítite a ovplyvní vás to - buď poztivíne alebo negatívne.

To, čo konzumujete, má značný vplyv na vaše vedomie.

Niet nad jednoduchosť. Dnes sa snažím veci zbytočne nekomplikovať.

Čas strávený v samote má veľkú hodnotu pre vývoj duše.

Ak cítite, že niečo nie je ok, tak ono to skutočne nie je ok.

Čas plynie - život je krátky - nesmieme ho premárniť ! Varovný príznak, že márnite svoj čas a že ,,meškáte" na svojej ceste je : pocit prázdnoty, či niekedy zúfalstva, neustále hľadanie niečoho !

Pokora je dôležitá.

Sebekázeň a sebareflexia je ešte dôležitejšia.

Za veľa vecí si človek môže sám.

Je v našich silách vziať svoj život do vlastných rúk a smerovať ho tak, ako je to pre nás najlepšie.

Klopte a bude vám otvorené. Proste a pomoc príde. Stačí byť trpezlivý a veriť. A ak je to v rámci možností, aj konať.

Veriť a nevzdávať sa.


O tom, čo jem

28. května 2017 v 6:13 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia!


Tento článok pridávam pre všetkých, ktorí navštívia môj blog prvýkrát a myslia si, že držím nejakú dietu.
Som 10 rokov vegetariánka, 6 rokov vegánka a asi 4 roky sa stravujem prevažne živou stravou.
Mala som obdobia, trvajúce o polroka a dlhšie, kedy som bola výlučne na surovej strave. Potom som zas na pár mesiacov pridala občas niečo varené a zistila som, že mi to neprospieva najmä po duševnej stránke a zas som sa vrátila k živej strave a tak ďalej.

Teraz sa snažím konzumovať výlučne surovú stravu, najmä cez leto.
Chcem sa zbaviť závislosti na soli, oleji, na teine zo zeleného čaju. Chcem vylúčiť tiež tofu, ktoré občasne zjem, ale cítim, že ho nepotrebujem. Jem ho iba pre chuť z času na čas. Po dlhoročných skúsenostiach mám už odskúšané, ktoré potraviny mi prospievajú a ktoré nie. Neznamená to, že to, čo nejem je všeobecne zlé, len mne to nevyhovuje.
Čo teda jem ?

OVOCIE
- najvhodnejšie sú : marhule, jablká, broskyne, nektarinky, egreše
- vhodné : čerešne, višne, všetky druhy bobuľového ovocia (jahody, maliny, černice, ríbezle, čučoriedky), melón červený, figy čerstvé, citrón, grepfruit - občasne
- menej často : pomaranč, liči, pomelo, výnimočne hrozno (iba v sezóne keď je zo záhrady)

Preferujem ovocie z nášho podnebia. Tropické ovocie niektoré neznášam, na niektoré mám dokonca alergiu a preto ho ani nemôžem jesť (ananás). Niektorú exotiku si však raz za čas doprajem v malom množstve - napr. datle, kaki, banán.
Nemám rada hrušky ani hrozno - to jem iba keď je zo záhrady a v malom množstve na ochutnanie.
Jem aj sušené ovocie : jablká, figy, občasne hrozienka a slivky, marhule.

ZELENINA
- najvhodnejšie : cuketa, šalát, stonkový zeler
- vhodné : paradajka, paprika,
- málo jem : uhorka (v sezóne najmä), reďkovka, čerstvá kukurica (len v sezóne a málo)
- výnimočne : mrkva, cvikla,
* ak občas zjem niečo tepelne upravené zo zeleniny, tak mám rada karfiol, strukovú fazuľku, cuketu, papriku sladkú.

SEMENÁ / ORECHY
- najvhodnejšie : ľan,
- vhodné : vlašské orechy, para orechy, kešu,
- výnimočne : kokos (nerobí mi veľmi dobre), slnečnica, pekanové orechy.
Iné orechy nevyhľadávam. Občas si kúpim konopný protein.

INĚ
- jem pravý domáci med (nie často)
- pijem mladý jačmeň od Green Ways
- občasne chlorellu
- pijem zelený čaj, no chcem ho obmedziť

CHCEM SA VZDAŤ
- soli (opúcham, niekedy ma bolí hlava z nej)
- oleja
- tofu
- varenej stravy, ktorú ešte občas zjem (a nerobí mi to dobre)

PôSTY
Rada pôstujem. Je to pre mňa obľúbený druh očisty, najmä tej duševnej. Moja potreba jedla je malá. S pôstami som začala experimentovať už dávnejšie. Začiatky boli ťažké a ja som mávala take tie klasické príznaky očisty - búšenie srdca, zahmlievanie pred očami, keď som vstala z postele a podobne. Dnes už sa mi to nedeje. Pôsty si užívam a mám výborné pocity, mám práveže viac energie, najmä na tej mentálnej úrovni ale ani pohyb mi nerobí problem. Počas pôstov stokrát ľahšie prijímam informácie z hora, dokážem sa intenzívnejšie spojiť so svojou dušou, počúvať, čo mi hovorí. I načúvať radám, posolstvám, ktoré ku mne prichádzajú. Pôst je pre mňa jednou z ciest duševného vývoja.

Kam dál