Prešľapy a poučenia

4. října 2017 v 21:28 | Pôstujúca víla
Prešľapy a poučenia.
Pravé vedenie.

Čo skutočne človek potrebuje k životu ?
Nič iné než samotného Boha.
Nič iné než napojenie na vnútorný zdroj.
Vtedy stáva sa tvorcom.

Život.
Má mnoho foriem.
Omnoho krajších než tento položivot viazaný matériou.
Je to skôr väzenie.
Čím viac hmoty, tým väčšie väzenie.

Askéza je krásna cesta.
Odopieranie je krásna cesta.
Nakoniec zistíte, že to vlastne ani nie je odopieranie.
Zistíte, že je to vaša túžba, vaša voľba.
Vykúpenie.
 

Fruitarián

16. září 2017 v 12:57 | Pôstujúca víla
Posledný mesiac sa mi striedajú dni, keď som len na ovocí, tie dni sú najlepšie. A dni, keď zjem nejaké jedy (soľ, olej, tepelne upravená zelenina). Vlastne ani neviem, prečo to robím. Prečo si stále ešte potrebujem škodiť.
Je to skutočne zvláštne, keď som žila sama, nerobila som to. Nepotrebovala som to. Toľká jednoduchosť.
Ak som mala potrebu jesť, jednoducho som si dala nej. ovocie a bol pokoj. Nebola som potom hladná a zasýtilo ma to tak, uspokojilo, ako žiadne iné jedlo. Moje zdravie, telesné i duševné prekvitalo.

Po poslednom veľmi nepríjemnom zážitku po konzumácií pre mňa nevhodnej stravy som sa rozhodla najmenej do konca roka konzumovať najmä ovocie (90-100%), zeleninu skutočne len málo ak mi to naozaj bude chýbať, ale úprimne, v poslednom čase vôbec na tú zeleninu chuť nemám.

Orechy sú zbytočné, nechcem a nebudem ich jesť, maximálne tak ľan a slnečnica.
Žiadna soľ ani olej. Používala som ich na dochutenie zeleniny, lebo inak by mi veľmi ,,nešla" tá zelenina. To je len dôkazom toho, že hlavné je to ovocie. To chutí a trávi aj bez jedov a stimulantov trávenia (myslím soľ, olej, koreniny).

Najmenej do 5.1.2018 budem jesť iba nasledovné :

- jablká
- broskyne
- nekárinky
- melón žltý
- pomaranč
- grepfruit
- pomelo
- citrón (do čajov)
- slivky (len teraz na jeseň - málo)
- v zime : liči, kaki,
- mrazené bobuľové ovocie : čučoriedky, ríbezle, maliny, černice
- mrazené domáce čerešne, višne, marhule, broskyne
- občasne med do čaju (najmä v zime)

Z tohto menej, len ak budem chcieť :
- mango, ďalte
- šalát listový-zelený, cuketa, stonkový zeler, avokádo, reďkovka, paprika , mrkva, cvikla, hrášok, ľan
- sušené jablká, slivky, figy
- zelený jačmeň nápoj

Celkom iste nebudem jesť :
- žiadnu soľ, olej
- nič, čo je tepelne upravené
- paradajky, kápiu, kapustu
- orechy
- ostatné ani nemusím menovať ... jednoducho budem jesť len to, čo je tu v zozname. Môže sa stať, že budem mať do konca roka chuť na niečo bielkovinové. Ak to príde, tak si dám tofu. Ale myslím, že sa bez neho v pohode zaobídem. Už dlho som ho nemala a veľmi ma ani neláka.

Zvrátený svet

25. srpna 2017 v 22:18 | Pôstujúca víla
Už je to zas tu...

Prečo ?
Nechcem jesť. Nemám potrebu. Musím sa nútiť. Nemám chuť.
Cítim sa dostatočne uzemnená. Cítim sa celistvá.
Keď je človek hladný, má pocit, že mu niečo chýba. Že potrebuje niečo ,,doplniť" či niečo zlepšiť, napraviť jedlom. Aby sa cítil lepšie, či plnšie, alebo aby niečo zakryl, nejaké pocity, emócie. Jedlo mu niečo dáva. Mne nedáva nič. Nič, čo by ma lákalo, čo by mi chýbalo, po čom by som bažila. Je to tak povrchná záležitosť !
Ja sa cítim dokonalá a celistvá, bez potreby narúšať telo. Áno, každá potrava mi príde ako narušovanie celistvosti tela. Som normálna ? Asi nie...
Cítim sa ľahko a moja mentálna energie je najvyššie, keď nejem. Nechcem cítiť ťažobu. Teraz nehovorím o trávení - mať ťažké trávenie, ale hovorím o tom, ako nás strava púta k matérií a k Zemi.
Nechcem sa pútať a ukotvovať v hmote. Nejedenie je jeden z úžasných nástrojov ako rozširovať vedomie a budovať si mentálne schopnosti. Ako lepšie vnímať. Nemôžem pochopiť nastavenie tejto spoločnosti, ktorá je priam závislá na neustálom konzume, neustálom PREBYTKU jedla, preplnených hypermarketoch, plytvanie potravinami. Pritom takmer nikto v dnešnej spoločnosti nedokáže akceptovať pôst a obdobia pôstu. Je to predsa úplne normálne. To tento svet je zvrátený a chorý.
 


Letíčko sa pomaly končí

21. srpna 2017 v 20:22 | Pôstujúca víla
Vitajte milí čitatelia !

Pomaly začínam cítiť jeseň, jej energie. Nie je to tým, že sa ochladilo. Veď ešte majú byť 35, 36 -ky.
Cítim takú inú ,,atmosféru". Cítim ju. Dni sú iné. Mám to rada. Teším sa na ňu. Jeseň je moje najobľúbenejšie ročné obdobie, bezkonkurenčne. Bolo to tak aj dávno predtým, myslím, že to tak bolo vždy. Tak veľmi ho milujem - ducha jesene a živel, ktorý prevláda. Počas jesenných energií sa cítim vždy výnimočne, vždy tak blažene, nech práve prežívam čokoľvek, je to vždy v pozadí, ako podtón, ako tichá hudba, ktorá hrá na pozadí. Keď mám čas pre seba, idem niekam von, kde som sama a plne sa do nej započúvam. Nechám hrať ten orchester a jasám nad tou nádherou. Jasám a najradšej by som sa celá nechala vyplniť tým duchom. Tak mocným a silným, vznešeným a majestátnym. Volám ho do svojho vnútra, otváram brány svojej duše a nechávam ho vstúpiť a prežívam nesmiernu blaženosť, ktorá vo mne zostáva snáď naveky. Naplní ma vždy, keď nechám ožiť spomienku na takéto chvíle.

Týmto uzatváram môj epický úvod.
Nedávno som dala do svojho tela nepekné veci, ktoré som nemala. Veľmi dobre viem, ktoré jedy (jedlá) mi škodia. Nejdem ospravedlňovať samú seba. Niekedy sa proste chovám hlúpo, akoby som to ani nebola ja. Nestávalo sa mi to nikdy predtým, keď som nežila s rodičmi, ale sama. Určite to bude pre mňa ľahšie, keď budem zas bývať väčšinu času mimo domu.

Človek a aj jeho zdravie je krehké. Uvedomujem si, ako som skazila to, čo som dlho budovala, čoho som sa držala a cítim sa vnútorne nečistá, poškvrnená. Nechcem zas spadnúť do bludného kruhu. Pamätám časy, keď som pár krát zjedla jedy (lepok, čokoláda, sladkosti, varené jedlo, zemiaky) a potom som sa od toho nevedela odtrhnúť aj keď mi to robilo veľké zdravotné problémy a cítila som sa zle. Tieto jedy znižujú vedomie človeka a najmä znižujú uvedomelé konanie. Som o tom presvedčená. Áno, začalo len troškou, iba troškou, ale tá troška všetko skazila a ja som sa mesiace točila v bludnom kruhu. Bola som nešťastná, bez energie, zdravotne nie ok. Nikdy viac nechcem niečo také zažiť. Nikdy. Mala by som si na to dobre pamätať. Nech je mi to výstrhou pred ďalším zlyhaním.

Ako začínam pomaly cítiť prichádzajúce energie jesene, tak sa to prejavilo aj na mojich chutiach.
Tento rok som si najviac užila broskyne, ktoré sú pre mňa hodne hodne vysoko v mojom rebríčku. Predbehli marhule kvôli tomu, že toto leto tie marhule neboli až tak dobré a šťavnaté ako tie minuloročné. Marhule mám rada jedine poriadne dozreté a mäkké zvnútra ako marmeláda. Broskyne mi vyhovujú oveľa viac - ale tiež musia byť mäkkučké, šťavnaté, primerane sladké (najlepšie tak sladko-kyslo, vyvážene). Nektarinky sú tiež dobré, ale prídu mi príliš sladké (nie všetky, ale niektoré áno).

Toto leto som jedla niekoľkokrát aj melóny. Ale už ich nechcem a aj od broskýň už pomaly upúšťam. Začínam mať chuť na iné veci. Na jablká napríklad a slivky. Na to sa teším. Jablká - to je moja dlhoročná TOP1 potravina a myslím, že ju nikdy nič neprebije. Už som spomínala, že ak existuje nejaká potrava stvorená PRESNE pre mňa, tak sú to určite jablká. Nič iné so mnou tak nesúznie. Žiadne iné ovocie.

Dnes je nov a za necelú hodinku začína nový mesačný cyklus. V tomto mesačnom cykle sa chcem očistiť. Znova ? Zase ? Áno. Stále mám čo čistiť. Nemyslite si, že ja jem iba RAW, iba plody a pôstujem vkuse. Určite nie. Vlastne mala som to v pláne. Mala som v pláne veľa vecí. Ale bola úroda na zahradke. Nemohla a nechcela som to nechať tak. Keď už som si to dopestovala, tak si to zjem. A kedy sa mám napchávať ak nie teraz - keď je čoho a takmer zadarmo ?
Nie, nič som nedodržala. Nepôstovala som, jedla som soľ, aj olej, aj varené niekoľkokrát, aj tofu niekoľkokrát, pila čaj ...
Takže očistné plány na leto som si vôbec nesplnila. Áno, roky predtým sa mi to dodržalo úplne ľahko, pretože som mala prázdniny, robila som si len to, čo som chcela, celé dni čítala knihy, meditovala, počúvala hudbu, chodila po prírode, zbierala bylinky, zušľachťovala svoju dušu. Dalo mi to veľa. Bola som tak duchovne vysoko, že ma niečo také ako ,,zhrešiť" alebo zísť z cesty ani nenapadlo, ani nelákalo, a niekedy som dávala pôsty len tak, bez akejkoľvek námahy a s radosťou, priam s blaženosťou. No teraz je môj život o niečom inom. Mám dosť veľkú zodpovednosť, mám firmu. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma často potrebujú, i pomáham druhým v ich ,,dielach". Proste už to nie som len ja a nie je to len o mne. Tiež mám sny a ciele, ktoré si plním. Áno, aj dať si konečne na 100% doporiadku stravovanie je môj cieľ, ale tento cieľ kladiem niekam ďalej, ďalej za iné ciele. Preto naň často zabúdam či uprednostním iné veci. Ale nejdem ospravedľnovať samú seba. Chce to viac disciplíny proste !!! Dokázala som to už viackrát a tie pocity čistoty, ľahkosti, zdravia a plnej energie mi za to stoja a ja to teraz skutočne potrebujem, pretože mám pred sebou ešte dlhú cestu. Teraz si nemúžem dovoliť byť energeticky nižšie či mať nejaké zdravotné problémy. Jednoducho nie a musím/chcem byť viac vedomá.

Tu sú moje plány do nového mesačného cyklu :

- jesť malé porcie (nie do puknutia, ale len do polonasýtenia do poloprázdna). Človek v skutočnosti potrebuje iba zlomok z toho, čo zje ! Toto pravidlo je veľmi dôležité a dovolím si povedať, že mi v minulosti prinieslo veľmi silné a badateľné výsledky. Načo 3-4 jablká ? Stačí jedno alebo 2 menšie. Skutočne.
- nejesť príliš skoro ráno, najlepšie až okolo 10-11 -tej
- nejesť neskoro večer - najlepšie po 18:00 už nejesť nič (max. do 19:00 ak nestihnem kvôli práci)
- piť ráno nalačno bylinkové čajíky z byliniek z lúky, ktoré som si nazbierala a nasušila
- nejaký kratší pôstik

Len toto chcem jesť :
1) z ovocia : jablká, slivky . Občane ešte broskyňu, nektarinky. Chcem si dať nejaké čerstvé figy ak zoženiem. Citrón do čaju, šťava z grepu do čaju. Budeme mať tony hrozna na záhrade. Neviem čo s ním, hrozno veľmi nemusím, ale iste aspoň ochutnám.
2) zo zeleniny : cukety, papriku, šalát . Menej paradajky, môžem i stonkový zeler. Možno si dám i čerstvú mrkvu. Nemám na ňu teraz chuť a ani ju nejem, ale nezakazujem si ju.
3) sušené ovocie (nie veľa - len občasne) - jablká, slivky, marhule, figy
4) varené : dusená cuketa a baklažán, ruž.kel. Zelenina dusená na panvici pod pokrievkou.
5) iné : soľ, málinko olej ak budem niečo variť, koreniny - kari, bazalka, oregano..., ľan, ľanová múka, vlašský orech.
Možno pridám aj nejakú potravinu, ale teraz ma už nič nenapadá. Budem sa riadiť vnútorným cítením.

Áno, nezakazujem si ani varenú zeleninu, lebo mi niekedy robí skutočne dobre. Cuketu nastrúham na ,,špagety" a dám na panvicu, podlejem vodou a dusím, pridám trošku soľ, niekedy aj kari. Olivový olej - nie je nutný. Niekedy dám, niekedy nie. Takéto jedlo mi robí dobre. Cítim prirodzenú sladkosť v zelenine. Zeleninu nezapekám. U mňa musí byť šťavnatá a len krátko tepelne upravená. Tentokrát si nezakazujem ani soľ, ani čaj...
Dôležité je pre mňa riadiť sa VŽDY vnútorným cítením a hlasom, ktorý vždy presne vie, čo je vhodné. Nájsť tú správnu mieru. Chcem byť bližšie k harmónií. Keď sa človeku podarí dosiahnuť harmóniu v tom vonkajšom svete, tá sa prenáša aj dovnútra. A tak isto, keď sa snaží budovať harmóniu tam vonku, tú harmóniu do svojho sveta musí predsa preniesť zvnútra- kde si ju najprv sám musí vytvoriť. Takže je to obojstranné.

Snáď vás niečím obohatil tento dlhý článok. Chcem prispievať s článkami pravidelnejšie, no nie som si istá, ako mi to vydá s časom. Dovtedy mi prosím držte palce v plnení mojich cieľov a snov :)
S láskou Vaša Víla.

Článok Lenke :)

6. srpna 2017 v 21:11 | Pôstujúca víla
Ahoj čitateľka Lenka ! :D

Áno, píšem článok pre Lenku, pretože je asi jediný návštevník tohto blogu.
Príliš ani nemám čas, pretože mám teraz veľmi veľa práce. A keď mám voľný čas, tak ho trávim na záhradke, pobytom v prírode, meditáciou či hĺbaním v sebe, písaním s ľuďmi a podobne. Čo ma tam po blogu..aj tak ho nikto nečíta. A články tu budú 90% o tom, v akom som stravovacom režime, čo práve jem, ako sa cítim, či pôstujem, či mám ok postavu a tak.

Takže môžme ísť k veci.
Moja postava : spokojnosť. Váha stabilná.
Teraz nepôstujem, jem na čo mám chuť. Niekedy (momentálne celkom často) jem fakticky veľké množstvá, lenže mám aj väčší výdaj. Zatiaľ sa to na mne nejak neprejavilo. Len opeknievam Smějící se. Áno, jem to, na čo mám chuť. A som veľmi rada, že po dlhikánskom čase nemám chuť na nič nezdravé. Mám chuť iba na surové jedlo, nejem žiadne orechy ani olej. Soľ málo. Asi pred týždňom som zjedla 100g tofu a jedla som aj pár kúskov fazule (áno len pár kúskov na ochutnanie). Moja duša mi neskôr povedala, že už to nepotrebuje. Viem, že keď načúvam pozorne, vnímam, na čo má moje telo naozaj chuť, takéto veci si nikdy nevyberiem. Žiadne strukoviny, ani tofu. Väčšinou sa mi to stáva, keď som energeticky na nižšej úrovni a nevnímam tak intenzívne. Alebo v prípade, keď sa potrebujem uzemniť či otupiť. To teraz teda vôbec nepotrebujem.

Čo jem momentálne : Broskyne (moj TOP ovocie, tento rok ma to k nim veľmi ťahá), nektarinky (fajn, ale sú dosť sladké), melón (nie veľa, iba tie zo záhradky -zbierala som už úrodu), iné ovocie v malom : hrozno na ochutnanie, slivka občas, zo zeleniny : Cukety (TOP), Uhorky (Domáce-úžasné !!! ), Paradajky (snažím sa menej, mám pocit, že vyvolávajú zápal v tele, viem, že na mňa nepôsobia celkom dobre, ale keď tie domáce...Rozpačitý), papriky, občasne si kúpim listový šalát ak si chcem spraviť miešaný šalát, petržlenová vňať do šalátu. No a to je asi tak všetko. Ešte tú soľ občas dám na zeleninu a citrón si dávam do vody a do čaju.

Chcem čo najdlhšie zostať v tomto režime lebo ma to mení, tak ako ma to menilo pred rokmi, keď som fakticky bola iba na ovocí a zelenine. Tie oči, oči sú úplne iné...živšie, krajšie, bielka modrejšie, pleť žiarivo jasná a čistá, energia obrovská a psychické schopnosti rastú, vnímanie jasnejšie, čistejšie, odolnosť voči negatívnym energetickým vplyvom oveľa väčšia, poztivíne naladenie, silnejšie cítenie a kopec ďalších pozitvínych vecí. Milujem svoj život. Už ho viac nepustím vybrať sa zlým smerom. Takto chcem ísť až do skonania. Nikdy v živote, nikdy viac nebudem jesť inak ako vegánsky. Žiarivý čistý pozitívny život. Aká myseľ, taký aj život. Až keď príde zmena k lepšiemu, uvidíme a pochopíme, v akom bahne sme žili. Vtedy nás zaplaví hanba a zčasti aj ľútosť za to, aké zlé to bolo, a nikdy by sme nemali dovoliť, aby sme spravili krok dozadu. Tak kráčajme spolu...k svetlu Nevinný

People listen to me

10. července 2017 v 23:31 | Pôstujúca víla
People listen to me !

Don´t eat poisons !
Don´t eat any boiled food.
Only raw food is good for us.
Only fruit, leafs and veggies (but not roots!)
This is the truth.
The only truth.
Dot.

Šťastná

23. června 2017 v 21:07 | Pôstujúca víla
Milý zápisník !

Toľko sa toho zmenilo. Najmä na mojej energetickej úrovni, a vlastne tiež aj na fyzickej.
Momentálne hocikedy môžem prestať jesť. Teraz je však obdobie keď spracovávam úrodu (mrazím, suším, zbieram), a tak som v režime ,,ochutnávam". Teda ochutnávam to, čo spracovávam. Jedla je hodne, fakt hodne, a mne je to taaak ľúto. Priznávam, že niečo aj vyhadzujem, niečo aj vyjde nazmar.

Jem, ale veľmi, skutočne veľmi málo. Dám si len kúsok, napr. hrsť ríbezlí a som plná. Dám si trebárs 2 marhule a som maximálne plná. Navyše mám veľký prebytok energie, niekedy až neviem čo s ňou, kam s ňou. Nemyslím to tak, že som hyperaktívna alebo neposedná a tak...ale mám obrovsky veľa energie.

Môj vzťah k jedlu sa úplne od základov zmenil. Nemám na ňho žiadnu emocionálnu väzbu, žiadnu potrebu jesť, dokonca aj keď jem tak mi to príde ako zbytočnosť, lebo ma neprenasledujú žiadne chute a ani nemám hlad. V budúcnosti budem jesť skutočne ešte menej, ako teraz. Budú to tak mačacie porcie, možno aj menej. Nie je mojim cieľom byť breatharián, no možno ním raz budem. Najzložitejšie je nepochopenie okolia a vzťahy s rodinou. Oni proste nechápu, že som ok, že nie som hladná a že nič nechcem. Ide ma z toho poraziť. Byť čím skôr od nich preč.

Cítim sa šťastná, vnútorne. A cítim, že sa to šťastie bude ešte prehlbovať. Určite.

Mám tiež radosť z toho, že ušetrím veľkú časť peňazí, pretože nepotrebujem toľko jedla ako predtým (a predtým som toho tiež veľa nepotrebovala). Navyše teraz mrazím, suším, spracovávam úrodu, ktorá mi bude k dispozícií počas zimy. Rozhodla som sa, že vylúčim zo svojho jedálnička už nadobro tofu, ktoré som zvykla jesť. Som a aj budem vitariánka, aj počas zimy. Teraz si neviem ani len predstaviť, že by som mala zjesť aj nejakú varenú zeleninu, ktorú som občas zvykla. Moje chute sa po rokoch zmenili a dnes si prirodzene vyberám lokálne potraviny a ovocie/zeleninu z nášho podnebného pásma. Tiež už nechodím do BIO obchodov a nekupujem žiadne zbytočné doplnky stravy. Sú to vyhodené peniaze. Nepotrebujem(e) to. Na jeseň budem mať domáce jablká, ktoré mi vydržia najmenej do konca januára. V mrazničke budú: čerešne, višne, marhule, ríbezle, maliny, čučoriedky, slivky, broskyne, cukety....a možno aj iné ešte, čo ma napadne. Dnes ma už napríklad veľmi nelákajú pomaranče - ako kedysi (nevedela som sa ich dojesť). Vlašské orechy veľmi nemusím, no máme orech, tak určite ochutnám i tohto roku a občas si 1-2 orechy hodím. Tohto roku bude veeeľa hrozna. Ja však hrozno nemusím, je pre mňa príliš sladké, nemám ho rada. Čo s ním ? Dám si strapku, dve.. A ? Minulý rok som ho predala. A teraz ? Jedného roku som aj sušila, no semienka v domácom sušenom hrozne trochu vadili. A celkovo, hrozienka nemusím. Budú tiež hrušky. Minulý rok som zjedla tiež len zopár. Tento rok ich asi budem sušiť. V zime, ak by som náhodou chcela.

Som tak šťastná, tak spokojná. Všetko je tak ako má byť a všetko ide správnym smerom. Som správne. Cítim to uistenie, potvrdenie, tú súdržnosť se sebou samou.

Suchý pôst

7. června 2017 v 21:13 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia !

Mám za sebou suchý pôst. Je to krása ! Milujem tieto moje pôsty, pretože cítim, ako sa mi vyjasňuje vedomie, moje zmysly sa otvárajú, cítim šťastie, lásku, dokonalú harmóniu.
Suchý pôst. Už viem, čo je to smäd. Suchý pôst som prerušila - pol šálkou vody. Do polhodiny som začala cítiť kyselinu v žalúdku. Je to zvláštne, keď nepijete, nie ste ani hladný. Preto je suchý pôst tak ľahký na dodržanie. Navyše som si všimla že pri suchom sa mi do 2 dní sama vyčistí ústna dutina. Pri suchom som sa ani nesprchovala, kontakt s vodou bol minimálny.
Výrok iných pôstujúcich : pri mokrom pôste sa vlečiem ako mŕtvola , avšak pri suchom som normálne aktívny a energický. Je to pravda. Suchý pôst je jednoducho o inom. Človeku tiež nie je zima, cíti teplo. Vnútri sa zažína oheň, ktorý ho očistuje.

Návrat som začala paradajkou - vhodná voľba. Kyslá chuť naštartuje trávenie. Paradajky viac nechcem jesť, no ako začiatok návratovky sú pre mňa dobrou voľbou. Nemám príliš dobré skúsenosti s ovocím hneď po pôste. Tráviaci trakt je citlivý a ovocie ho môže ľahko ,,spáliť " .

Čelím len jednému problému a tým je strata váhy. Najprv mi váha vôbec neklesala, ba miestami až stúpala a to najmä keď som sa vrátila z prechádzky či tak...No od istého času začala ísť dole. Nechcem priveľmi chudnúť, avšak pôsty milujem. Jedlo viac nie je pre mňa závislosť, či zdroj rozkoše. Jedlo je pre mňa nutnosť. Nutnosť - ktorou si musím udržiavať fyzické telo, pretože zatiaľ nie som schopná inak.

Pokračujem teda vo vegánčení.
Prajem všetkým príjemné dni plné inšpirácie.

Sny, intuícia a čo ďalej

4. června 2017 v 9:26 | Pôstujúca víla
Dnes ráno som sa zobudila.
Mala som búrlivé sny so svojim otcom, ktorého som zachraňovala. Nemá to ďaleko od skutočnosti.
Podvedomie vie veci vykresliť presne tak, ako sú.

Mám tiež nové pokyny, čomu sa vyhýbať v strave.
Paradajky mi škodia. Dráždia sliznicu, príliš zvyšujú kyslosť v tráviacom trakte a dnes ráno som konečne cítila, ako pôsobia na oblasť hlavy a vedomia. Paradajky som vždy mala rada, no teraz ich vylúčim, celkom iste aspoň na čas.
Bolo mi tiež povedané, že zeleninu mám výrazne obmedziť. Určite tak urobím. Nasledujúce týždne budem jesť iba ovocie.

Prečo som pred 4 rokmi prestala

4. června 2017 v 8:34 | Pôstujúca víla
Milí čitatelia !

Pred 4 rokmi som od začiatku roka 2013 postupne čistila svoje telo a prešla som počas leta na čisto ovocnú stravu. Zeleninu som jedla len málo - občasne, väčšinou bez soli a bez tuku (oleja). Bolo to moje najlepšie , najkrajšie, najčistejšie obdobie, na ktoré nesmierne rada spomínam.

Prečo som s tým prestala ?
Bol to taký malý skok do neznáma a po čase som pochopila, kde som urobila neskôr chybu. V lete, keď bolo odstatok ovocia - i domáceho s týmto stravovaním nebol problém. Často som si robievala doma i šťavy, mala som prázdniny vtedy a zabezpečiť si jedlo nebol problém. Prišiel september a ja som nastúpila na vysokú a na internát. Pamätám si, že asi 1 mesiac som žila takmer výlučne len na jablkách, občas hruška. Po čase som sa však začala cítiť unavená a mať zápchu. Ako je to možné ? Domáce jablká - mali veľmi pevnú dužinu a jednoduché cukry v nich neboli tak hojne zastúpené - ako v tých z obchodu. Bola som fakticky plná, ale chýbali mi cukry. Cítila som, že mi niečo chýba. Začala som jesť viac zeleniny. No stále som bola hladná. Potom som pridala aj tofu. V novembri som skúšala pridať aj varenú stravu ale bola som nešťastná, pretože to nebolo to, čo mi chýbalo. Vôbec som sa po nej necítila dobre. Išla som ak k doktorovi na krvné testy. Najprv ma presviedčal, že keďže som vegetariánka, určite mi chýbajú bielkoviny a bla bla bla. Krvné testy však boli ukážkové a on mi povedal, že sa môžem tak cítiť kvôli psychike, či som vraj neprežila nejakú traumu.
Nevedela som si zabezpečiť dostatok ovocia - a ja som fakt nevedela, že mi to chýba, že mi chýbajú jednoduché cukry. Keďže som vždy bola zástanca prístupu : čím jednoduchšie, tým lepšie, nebola som ani nejaký vyznávač sušeného ovocia - to som vtedy nejedla prakticky vôbec. Len občas som si v meste kúpila šťavu. Banány som nejedla, lebo ich nemám rada, ani hrozno - lebo ho tiež nemám rada. A tak som jeseň/zima bola v podstate len na jablkách, kiwi, grepoch a občas pomaranče. Nečudujem sa, že som to nevydržala, keďže som bola fakt vyťažená školou aj povinnosťami, psychickým tlakom, ešte som sa aj hýbala a mne jednoducho chýbali kalórie.

Dnes už takú chybu neurobím. Keď telu dodáte dostatok ovocia, nebude mať chuť na nezdravé veci ani na varenú stravu. Samozrejme, chce to čas a kombinovať s pôstami, ale verte mi, je to tak.
Tento rok sme s maminou kúpili veľkú 140 litrovú mrazničku, kde si chcem mraziť rôzne domáce ovocie (marhule, čučoriedky, čerešne, višne, ríbezle, maliny, jahody, slivky) a chcem aj sušiť ovocie doma. Chcem sa tak vopred zásobiť domácimi potravinami z môjho okolia, ktoré majú pre mňa najväčšiu hodnotu. Skutočne, ja tropické ovocie nemusím. Iba v núdzi, keď fakt už nemám čo iné jesť.

Zelenina
Ako je to s ňou ? Mala som aj obdobie, keď som vôbec nejedla ovocie a zeleniny som jedla hodne veľa. Zelenina je skvelý zdroj zásaditých látok a minerálov, ale veľmi sa z nej nenajete - teda z takej, ktorá nie je sacharidová (mrkva, cvikla, kukurica...). Sacharidovú zeleninu nejem, alebo iba veľmi málo, neťahá ma to k nej. Ako som začala s očistou, zas ma to ťahá len k čisto ovocnej strave. Na trávenie surovej zeleniny sa spotrebováva oveľa viac energie, ako na trávenie ovocia. Taktiež dlhšie stojí v žalúdku - čo je pre mňa momentálne fakt problém. Dám si napr. na večeru zeleninu a ráno cítim, že ešte nie je strávená. S ovocím by to tak rozhodne nebolo.

Stimulanty
Prečo ľudia solia, používajú koreniny, oleje, štipľavé či chuťovo výrazné ochucovadlá ?
Tu je moja odpoveď : Ľudia chcú pomocou stimulantov podporiť trávenie, nakopnúť ho, či zvýšiť žalúdočnú kyselinu, aby im jedlo rýchlo strávilo, aby mohli zas jesť. Prečo to robia ? Veľa ľudí má oslabené trávenie, alebo nie až tak výkonné. Prečo je tomu tak ? Pretože ľudia nejedia vtedy, keď sú hladní, ale vtedy, keď majú chuť, či jedia z emocionálneho hladu, alebo preto , že je na to ,,čas", príležitosť... Telo však také niečo nepozná. Koľkí z vás môžu povedať, že jedia len vtedy, keď im škvŕka v žalúdku, keď začínajú cítiť pálenie v krku - znaky, že telo je pripravené začať tráviť ďalšiu potravu. Telo nebude štartovať trávenie nanovo, pokiaľ predchádzajúca potrava ešte nebola strávená. Občasné pôsty by tento problém u ľudí mohli vyriešiť. Očistili by sa im chute a nepotrebovali by stimulanty. Stimulanty sú ako bič na unaveného koňa (trávenie). Radšej koňa nechajte odpočinúť a zregenerovať. Potom vám bude verne slúžiť a nebudete ho musieť bičovať.

Tento článok je autorským dielom.

Kam dál